|
CPHR V DENNEJ TLAČI
15.12.1999 - SME
Miesto pre ĽUBOŠA VAGAČA, koordinátora projektu o ľudskom rozvoji
Slováci musia pracovať raz toľko, aby si mohli kúpiť to čo Poliaci
V celosvetovom hodnotení ľudského rozvoja sa Slovensko dostalo
na 42. miesto zo 174 hodnotených krajín - za Českú republiku, no pred Poľsko a Maďarsko.
* Čo to pre nás znamená?
„Z medzinárodného porovnania to znamená, že patríme medzi krajiny s vysokým stupňom ľudského rozvoja, čiže kvalita života
patrí k najvyspelejším na svete. Index rozvoja kombinuje tri základné dimenzie
reprezentované veličinami ako stredná dĺžka života, miera zápisu na školy všetkých stupňov a životná úroveň.“
* Ako to vyzerá s ľudským rozvojom u nás v budúcnosti?
„Som trochu pesimista. Obávam sa, že k rapídnemu zlepšeniu v najbližších rokoch nedôjde.“
* Je teda možné, že sa pred nás dostane napríklad Maďarsko a Poľsko, v ktorých je ľudský rozvoj hodnotený nižšie ako u nás?
„Existujú medzinárodné porovnania, podľa ktorých kúpyschopnosť slovenského občana je polovičná ako v Poľsku a
päťnásobne nižšia ako v Rakúsku. Na uspokojenie svojich základných potrieb spotrebujú Slováci veľa pracovného času.
Myslím, že iba Ukrajina, Rumunsko a Rusko sú na tom horšie. V dôsledku nevyhnutných opatrení, ktoré vláda musí urobiť, sa
očakáva ďalší pokles kúpyschopnosti, čo sa určite prejaví aj na znížení kvality života u nás. Možno pôjde o prechodný jav, ale v
blízkej budúcnosti nemožno očakávať prevratné zmeny.“
* V čom je teda Slovensko dobré, keď je na popredných miestach v porovnaní ľudského rozvoja?
„Napriek kritickej situácii v školstve a vo vzdelávacom systéme dosahujeme stále dobré výsledky. Miera zápisu študentov a žiakov
na školy je stále relatívne vysoká. Priemerný vek slovenských občanov je pomerne nízky, ale stále je vyšší ako v Maďarsku a
Poľsku.“
RICHARD FILIPKO
|
