CPHR

CPHR V DENNEJ TLAČI

22.04.2003 - PRAVDA

Téma: Venujeme svojej práci priveľa času alebo by sme mali pracovať ešte viac?

Koľko hodín strávime v zamestnaní

Zora Handzová

BRATISLAVA - Slováci trávia v zamestnaní porovnateľné množstvo času ako obyvatelia iných európskych krajín. V vyspelých krajinách pritom badať aj opačný trend - čoraz viac ľudí pracuje na kratší pracovný úväzok.

Na Slovensku by kratší pracovný čas mnohí uvítali, radšej sa však takejto možnosti vzdajú - z ekonomických dôvodov. Rodiny totiž na zabezpečenie živobytia potrebujú dva plnohodnotné príjmy.

Zo štatistík vyplýva, že Slováci venujú práci o niečo menej času ako Chorváti, Maďari, Česi alebo Poliaci; o Angličanoch, Nemcoch, Japoncoch alebo Američanoch ani nehovoriac.

Slovensko je v počte odpracovaných hodín za týždeň zhruba na úrovni Švajčiarska či Švédska. Trocha menej pracujú Slovinci, Rakúšania alebo Nóri. Ženy pracujú celkovo menej ako muži - napríklad v Nórsku až o desať hodín za týždeň. V našich končinách však rozdiely v dĺžke práce mužov a žien nie sú veľké.

"Klasický pracovný čas v Európe dosahuje v priemere 40 hodín týždenne, medzi jednotlivými krajinami však existujú rozdiely," vraví sociologička Iveta Radičová, poradkyňa ministra práce. Napríklad vo Veľkej Británii sa pracuje 44 hodín týždenne a takmer štvrtina Britov ešte nadčasuje. Len menšia časť Európanov (8 %) však pracuje viac ako 49 hodín týždenne.

Väčšina Slovákov venuje práci 40 až 43 hodín týždenne.

V porovnaní s našimi najbližšími susedmi z Česka o niečo menej nadčasujeme. Podľa údajov agentúry Trexima za minulý rok tvorí práca nadčas na Slovensku asi 2,3 % a v Českej republike 3,6 %. Tam, kde majú uzatvorenú kolektívnu zmluvu, však Slováci pracujú týždenne takmer o hodinu viac ako Česi.

Celkovo teda Slovensko v počte odpracovaných hodín na obyvateľa nevyčnieva z priemeru tridsiatich najvyspelejších krajín sveta.

"Rozsah odpracovaných hodín však úplne nevypovedá o prínose pre ekonomiku," podotýka Ľuboš Vagač z nezávislého Centra pre hospodársky rozvoj. Dôležité je, aká je efektívnosť využitia pracovného času - aká je produktivita práce, koľko z odpracovaného času venujú ľudia skutočnej náplni práce, aká je ich motivácia a podobne. Vagač uvádza jednoduchý príklad: "Ak je murár zaplatený od štvorcových metrov a nie od hodín, dá sa predpokladať, že bude pracovať efektívnejšie. V konečnom dôsledku to pre neho i pre staviteľa, zamestnávateľa a celú ekonomiku znamená väčší prínos. Samozrejme, ak efektívnosť nie je na úkor kvality."

"Keď je práca dobre zorganizovaná a pracovník primerane vyťažený, využije na prácu 70 až 80 % pracovného času, nikdy to nie je 100 %," podotýka psychologička Eva Letovancová.

V zásade platí, že krajiny, kde ľudia venujú práci viac času, sú na tom ekonomicky lepšie. Obyvatelia ekonomicky vyspelých krajín by zároveň už tak dlho pracovať nemuseli. "Sila ekonomiky nie je daná len masou odvedenej práce, ale aj kvalitou podnikateľského prostredia, legislatívy, kultúrou podnikania a organizácie práce, úrovňou technológií," objasňuje Vagač.

Na druhej strane je zrejmé, že v niektorých rozvinutých ekonomikách sa čas venovaný práci skracuje. "Ak to nie je výsledkom nariadení, ale napríklad meniaceho sa životného štýlu, možno to akceptovať," hodnotí Vagač.

"Na to, ako dlho u nás ľudia pracujú, však vplýva aj celková zamestnanosť na Slovensku," hovorí Iveta Radičová. V krajinách EÚ je zamestnaných 63 % práceschopných obyvateľov, na Slovensku len 56,3 %.

Kým teda bude u nás pracovať menej ľudí ako vo vyspelej Európe, aj šanca pracovať menej bude menšia.

Ženy bývajú slabšie ohodnotené

BRATISLAVA (zoh) - Väčšina európskych žien pracuje o niečo menej ako muži. V niektorých krajinách sú pritom rozdiely veľmi veľké - napríklad Nórky či Švajčiarky strávia v práci o desať hodín týždenne menej ako ich partneri. Ženy tam viac využívajú prácu na čiastočný úväzok či prácu doma, lebo nežijú pod takým ekonomickým tlakom.

V kandidátskych krajinách rozdiely v počte odpracovaných hodín medzi mužmi a ženami nie sú také výrazné. "U nás sa zrejme práca na čiastočný úväzok v najbližšom období až natoľko nerozvinie - kým sú najmä pre mladé rodiny potrebné dva plnohodnotné príjmy a kým naša životná úroveň nestúpne," domnieva sa sociologička Iveta Radičová. Naopak, v našich podmienkach sa ľudia ešte snažia dopĺňať príjem ďalšou prácou nadčas alebo druhým zamestnaním. Podobná situácia je aj v iných kandidátskych krajinách. "Európa považuje za dôležité, aby práca na kratší čas bola pre ženu dobrovoľnou voľbou - a nie aby bola k tomu nútená," hovorí Radičová.

Podľa Ľuboša Vagača z Centra pre hospodársky rozvoj štatistika sleduje platenú prácu, akosi sa však zabúda na tzv. neplatenú prácu (starostlivosť o deti, prácu v domácnosti alebo komunite), kde dominujú ženy. "Aj tá má cenu a podľa odhadov dosahuje až tretinu vytvoreného hrubého domáceho produktu," tvrdí Vagač.

Z ekonomického hľadiska však v celej Európe stále existujú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Na Slovensku za rovnakú prácu ženy zarábajú v priemere o štvrtinu menej, a to bez ohľadu na vzdelanie či profesiu, aj vo vysokých pozíciách. Najväčší mzdový rozdiel sa prejavuje práve pri vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch - mzda vysokoškoláčky dosahuje len 65 % mzdy vysokoškoláka. "S rastúcim vekom, najmä po tridsiatke, sa rozdiely v príjmoch medzi mužmi a ženami ešte viac prehlbujú," hovorí Radičová. "Na Slovensku teda jednoznačne existuje diskriminácia žien, a to sa im, žiaľ, premieta aj do výšky dôchodku," konštatuje Radičová.

Slováci viedli v práceneschopnosti

BRATISLAVA (zoh) - Pracovať viac či menej? "Časy, že treba odrobiť 8 hodín a potom padla, sa už našťastie pominuli," hovorí Ľuboš Vagač z Centra pre hospodársky rozvoj. Nikto nikomu nebráni, aby naložil so zvyšným časom podľa vlastného uváženia.

"Štatistiky odkrývajú aj iné skutočnosti - Slováci ešte donedávna viedli v práceneschopnosti v Európe," podotýka Vagač. Ťažko to vysvetľovať horším zdravotným stavom - skôr nastavením sociálneho systému, keď sa mnohým práceneschopnosť "oplatila". Podľa Vagača je problematické hovoriť o racionálnej hranici, kedy už dodatočná práca neprináša efekt. "Z ekonomického hľadiska to môže byť 20 hodín denne, zo zdravotného či psychologického 6 hodín," dodáva Vagač. Prepracovanosť nepridáva na výkone, záleží od charakteru práce a postoja k nej.