CPHR V DENNEJ TLAČI

CPHR sa v poslednom období veľa venuje transparentnosti slovenskej ekonomiky. Ako sa netransparentnosť prejavuje na prosperite krajiny?

- Bohatstvo krajín a kvalitu života v nich určujú v rozhodujúcej miere inštitúcie. Táto dôležitá ekonomická teória nevníma inštitúcie ako organizácie, ale ako pravidlá hry, podľa ktorých organizácie fungujú. Treba sledovať úspešné krajiny, na základe akých princípov fungujú a aplikovať ich na Slovensku. Ide napríklad o zásady ochrany hospodárskej súťaže, transparentnosť alebo prístup k informáciám. Dôsledkom netransparentnosti je živná pôda pre korupciu. Občanov i podnikateľov motivuje k správaniu, keď sa nesnažia prispievať k bohatstvu krajiny, pretože za to nie sú odmeňovaní. Navyše existuje začarovaný kruh - čím menej je bohatstva, tým je podobné správanie agresívnejšie a vedie k mafiánskym spôsobom. A preto nakoniec dochádza k poklesu hospodárskeho rastu, rastúcej nezamestnanosti a podobne.

Prečo je prístup k informáciám dôležitý?

- Prístup k informáciám bude aj v ďalšom storočí zabezpečovať rovnosť šancí. Hovorí sa, že dobré rozhodnutie je až z 95 percent ovplyvňované dostatkom kvalitných informácií. Ak sa naše podnikateľské subjekty, vláda i obyvateľstvo nedostanú k informáciám, budú sa rozhodovať zle. Aj v oblasti ekonomiky, čo bude negatívne ovplyvňovať hospodársky rast.

Na aké informácie by mala mať verejnosť nárok?

- V prvom rade sú to informácie od vlády. Už dlho navrhujeme prijať zákon o prístupe k informáciám, podľa ktorého by verejnosť mala mať prístup k všetkým informáciám z verejnej správy s výnimkou štátneho tajomstva. Napríklad o podporách a dotáciách rôznym subjektom či o udeľovaní licencií. Dostatok informácií dokonca prináša vyššie efekty ako priama podpora štátu. Zároveň by okrem prípadov spojených so štátnym
tajomstvom mali byť prístupné verejnosti aj všetky rokovania orgánov verejnej správy. Ako pozitívny príklad možno uviesť Protimonopolný úrad SR. Ten si už dnes pri rozhodovaní v druhom stupni prizýva externistov
a zároveň všetky rozhodnutia zverejňuje na internete. Taktiež sme si zvykli, že podniky sú niečo, čo netreba kontrolovať. Som presvedčený, že krízam mnohých veľkých slovenských podnikov sa dalo predísť, ak by uverejňovali o sebe viac informácií. Ich monitorovanie je legitímne.

Zúčastňuje sa CPHR na príprave zmien, alebo vytváraní hospodárskej reformy?

- Sme členmi hospodárskej rady vlády, prizývajú nás na rokovania niektorých ministrov a vyšších štátnych úradníkov. Ako mimovládna organizácia zadarmo strávime takmer polovicu týždňa pri takejto práci. Tým sa nechcem sťažovať, my sa vieme uživiť. Ale v súčasnosti zvažujeme, či je možné, aby sme ďalej dotovali vládu a obmedzovali svoj čas na prácu na vlastných projektoch, na ktoré získavame granty.

Našli vaše názory odraz v hospodárskych rozhodnutiach vlády?

- Do istej miery áno. Aj na základe našich návrhov sa napríklad mení systém verejného obstarávania, objavili sa aukcie pri prideľovaní licencií. Kroky vlády by však mali byť razantnejšie a rýchlejšie.

CPHR s predstihom kritizovalo hospodársku politiku bývalej vlády a predpovedalo jej dôsledky, ktoré dnes vidíme všetci. Kam povedú kroky súčasnej vlády?

- Hospodárska politika minulej vlády nebola dobrá, ale bola čitateľná. Snažila sa udržať ekonomiku aspoň do volieb. Teraz však stále neviem, čo bude súčasná vláda, ktorá zlý stav ekonomiky zdedila, robiť. Dúfame,
že čoskoro nielen príde s tým, čo sa má robiť, ale to aj robiť začne. Zatiaľ okrem zvyšovania cien, čo je odborne pomerne jednoduché rozhodnutie, veľa ďalších rozhodnutí chýba. Čo sa týka hospodárskej situácie, existujú opatrenia, ktoré treba uskutočniť ihneď. Samozrejme sa treba pokúšať zmeniť splátkové kalendáre, najmä voči zahraničným veriteľom. Podľa našich informácií sa však sťažuje prístup k zahraničným pôžičkám pre Slovensko, čiže táto možnosť je takmer nereálna. Všetky ostatné opatrenia zaberú najskôr o rok-dva. V letných mesiacoch bude kulminovať splátkový kalendár veľkých zahraničných pôžičiek Slovenska. Mám obavu z toho, že by sme museli núdzovo použiť výmenu štátneho majetku za dlhy. Týkalo by sa to predovšetkým
prirodzených monopolov. Politicky je to však ťažko priechodné riešenie, z ekonomického hľadiska je navyše nevýhodné predaj prirodzených monopolov urýchľovať. Podobný systém už však použili napríklad v Chile, zvažujú ho v Poľsku.

Ktoré opatrenia by priniesli efekty neskôr?

- Ide najmä o decentralizáciu štátnej správy a obmedzenie jej rozsahu. To bude mať v prvom období väčšie náklady ako prínosy. Hovorili sme o transparentnosti a hospodárskej súťaži. Verím predovšetkým pravidlám
hry, ktoré treba zlepšiť, aby ekonomika dlhodobo fungovala. Ide napríklad o lepšiu reguláciu prirodzených monopolov, vymáhateľnosť práva, zlepšenie postavenie veriteľa, alebo netransparentnosť a neadresnosť
sociálnych podpôr. Pripúšťam, že netreba abstrahovať ani od makroekonomickej politiky. Sám som takisto zastával názor, že je nevyhnutné znižovať infláciu. V súčasnosti je však už otvorená otázka, či je nevyhnutné limitovať ju tak dramaticky. Treba brať do úvahy, že znižovanie inflácie má svoje náklady a sťažuje transformáciu.

A čo strach z privatizácie?

- Pod privatizáciou by som si predstavoval primárne splácanie pôžičiek ostávajúcim štátnym majetkom. Základnou chybou predchádzajúcej privatizácie bol fakt, že išlo o neštandardný príjem, ktorý mal byť využitý
na krytie mimoriadnych nákladov transformácie. To sa neurobilo. Dúfam, že to tak teraz bude. Ja by som použil príjmy z privatizácie na splatenie dlhov a iné podobné náklady. Ak príjmy z privatizácie znova "zmiznú", ak sa "prejedia", o pár rokov už naozaj nebude z čoho splácať pôžičky, už nebude z čoho riešiť štrukturálnu nezamestnanosť, nebude z čoho financovať reformu. Jednoducho nastane vážna kríza, ako ju
mnohí zatiaľ poznáme iba z televízie.

© CPHR 1996 - 2000