CPHR V DENNEJ TLAČI

Transparency International Slovensko žiadala, aby verejnosť vedela o verejných súťažiach
Budú občania kontrolovať, čo sa deje s ich peniazmi?

Nakladanie s verejnými prostriedkami z daní občanov by nepochybne malo podliehať verejnej kontrole. Čím sú výberové konania na štátne objednávky priehľadnejšie a čím viac informácií je o nich k dispozícii najširšej verejnosti, tým menej priestoru ostáva pre uplácanie štátnych úradníkov a na „prihrávanie” obchodov spriateleným firmám. V čase, keď parlament prijal zemny v zákone o verejnom obstarávaní, ktorý môže
stanovením dobrých pravidiel obmedziť korupciu a klientelizmus, do tvorby predpisov zasiahla aj nezávislá mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS), ktorej cieľom je práve boj proti korupcii.

Na Slovensku sa problém kontroly nakladania s verejnými prostriedkami momentálne dotýka hneď dvoch zákonov: okrem nedávno prijatého nového znenia zákona o verejnom obstarávaní aj pripravovaného zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa Emílie Sičákovej, prezidentky Transparency International
Slovensko ako súčasti mimovládneho Centra pre hospodársky rozvoj, prvým predpokladom transparentnosti výberových konaní je práve informovanosť verejnosti. Keďže väčšina orgány štátnej správy a mnohé štátne organizácie či inštitúcie a orgány samosprávy, ktoré nakladajú s prostriedkami daňových poplatníkov, majú na internete svoju vlastnú stránku, zaujímalo nás, prečo na Slovensku doteraz nefungovalo zverejňovanie vyhlásených súťaží s podmienkami, aj zverejňovanie ponúk od záujemcov a výsledkov súťaží hoci cez internet, ako to navrhovala TIS.

Ústava bez úst

„Slovenská ústava zaručuje prístup k informáciám, orgány štátnej správy a samosprávy majú poskytovať informácie,” upozorňuje E. Sičáková. Presnejšie povedané, v Ústave SR sa uvádza, že sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené a že štátne orgány a orgány územnej samosprávy majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku, pričom podmienky a spôsob vykonávania stanoví zákon. „Tento zákon, tzv. zákon o prístupe k informáciám, však zatiaľ neexistuje,” konštatuje E. Sičáková. Práve chýbajúci zákon by mal presne stanoviť mechanizmus - kontrolný, odvolávací, aj lehoty, dokedy sa môžete odvolať v prípade, že informácie nedostanete. Podľa jej slov teda chýba systémový prvok, avšak to neznamená, že poskytovanie informácií nie je dovolené - zaručuje to Ústava SR.

Pri výbere len komisia

Ako sme v Novom Čase už informovali, TIS sa snažila získať poslancov koalície aj opozície pre svoje pozmeňovacie či doplňovacie návrhy do zákona o verejnom obstarávaní. Ako upozorňovali predstavitelia TIS, od formulácie niektorých paragrafov zákona závisí, či sa občania budú môcť zúčastňovať na kontrole nakladania s verejnými prostriedkami, alebo ostatné informácie o štátnych objednávkach pred širokou verejnosťou utajené. Zmeny, navrhované TIS, sú o to dôležitejšie, že teraz platný zákon podľa právneho výkladu gestorského ministerstva výstavby a verejných prác nepripúšťa účasť ďalších osôb na procese výberu uchádzačov o rôzne štátne objednávky - okrem členov výberových komisií. Podľa právneho názoru ministerstva výstavby a verejných prác, čo nie je štátnym orgánom výslovne zákonom dovolené, je zakázané. Napr. pri otváraní súťažných návrhov mohli byť len členovia komisie na otváranie obálok a osoby presne vymenované v zákone, alebo na vyhodnotení súťažných návrhov mohli byť prítomní len členovia vyhodnocovacej komisie.

Okrem tajomstva je všetko verejné

Oproti tomu TIS navrhla, aby bola priamo v zákone uvedená povinnosť a možnosť zverejňovať napr. oznámenia o súťaži, súťažné podklady, vysvetlenia, zrušenie súťaže, výzvu a mená vybraných záujemcov, výsledky rokovania, vestník, aj samotné výsledky súťaží cez internet. Samozrejme, okrem tých častí obsahu, ktoré sú predmetom štátneho a obchodného tajomstva. TIS ďalej navrhla, aby mohli byť do výberových komisií menovaní aj ďalší členovia bez hlasovacieho práva, ktorí by činnosť komisie monitorovali. „Podľa nášho názoru je to možné aj bez priameho zakotvenia v zákone, ale ministerstvo verejných prác vyslovilo iný právny názor, a keďže uvedené ministerstvo je gestorom zákona o verejnom obstarávaní, inštitúcie radšej apriori tieto informácie poskytovať nechceli,” uvádza E. Sičáková. Ako podotýka, na Slovensku pritom už raz bol podaný podnet na Ústavný súd v súvislosti s monitorovaním volieb a Ústavný súd vydal nález, podľa ktorého je takéto
monitorovanie možné vzhľadom na ústavou zaručené právo na informácie. Podľa nového znenia zákona o verejnom obstarávaní, ktorý prijal parlament, sa napokon podarilo presadiť zmeny, navrhované TIS. Významnou zmenou v porovnaní s predchádzajúcim zákonom je povinnosť zverejňovať všetky metódy verejného obstarávania s výnimkou rokovacieho konania bez zverejnenia. Na návrh poslanca Ivana Šimka (SDK) parlament prijal aj pozmeňujúci návrh, ktorý umožňuje nominovať do komisie členov s cieľom monitorovať transparentnosť procesu, bez hlasovacieho práva.

Bez informácií rastie korupcia

Podľa slov E. Sičákovej vo svete je bežné, že existuje databáza s centrálnou evidenciou, kde, na ktorom ministerstve, krajskom či okresnom úrade, prípadne v iných inštitúciách, kde sa nakladá s peniazmi daňových poplatníkov, sa aké tendre konajú a za akých podmienok. „Je načase, aby sa na internetovskej stránke popri
fotkách budov príslušných inštitúcií začali objavovať aj informácie o ich činnosti a o nakladaní s našimi peniazmi, aby boli verejne dostupné,” dodáva E. Sičáková. Ako príklad uviedla servre inštitúcií v západnej Európe alebo v USA. Transparency International Slovensko chce presadiť vytvorenie takejto databázy v
rámci Národného programu boja proti korupcii. „Je totiž príznačné, že z desiatich krajín, v ktorých je podľa rebríčka najnižšia miera korupcie, je v ôsmich zabezpečený prístup k informáciám zákonom podľa hlavného princípu „čo nie je utajené (teda štátne a obchodné tajomstvo) je verejné”. Naopak, desať krajín s najvyššou mierou korupcie takýto zákon nemá,” upozorňuje Emília Sičáková. Podľa právneho výkladu ministerstva výstavby a verejných prác čo nie je výslovne zákonom dovolené, je zakázané. Preto TIS, hoci takýto názor považovala za úradnícku aplikáciu, ktorá bráni transparentnosti výberových konaní a brzdí zdokonaľovanie stavu celej spoločnosti, presadila stanovenie možnosti a povinnosti zverejňovať informácie o verejnom obstarávaní priamo v upravenom zákone.

Podľa TIS Slovensko potrebuje zaviesť do činnosti verejnej správy transparentnosť, a tak zvýšiť zodpovednosť pracovníkov verejnej správy. Napr. americký zákon o slobodnom prístupe k informáciám odráža základné princípy otvorenosti a zodpovednosti vlády voči občanom cestou informovania verejnosti. Ochrana pred korupciou je podľa TIS zabezpečená práve tým, že vládni činitelia sa musia zodpovedať tým, ktorým vládnu, a každý občan má právo na kópie dokumentov z ktoréhokoľvek ministerstva, pokiaľ nie sú utajené. Aby sa takéto princípy verejného informovania mohli úspešne uplatniť aj u nás, musí sa samotný občan viac a aktívne zaujímať o veci verejné, a v tom aj o nakladanie s jeho prostriedkami. Práve týmto témam bude venovaný seminár, organizovaný TIS, ktorý sa uskutoční 30. septembra pod názvom Transparentnosť vo verejnom
obstarávaní, na ktorom sa môžu zúčastniť a podávať námety všetci záujemcovia.

ZORA HANDZOVÁ

© CPHR 1996 - 2000